Rozvíjanie vyšších poznávacích funkcií

V roku 1999 som absolvovala letnú školu angličtiny pre učiteľov informatiky. Viedli ju zahraniční lekori a ich vyučovacie hodiny sa mi veľmi páčili. Boli oveľa zaujímavejšie v porovnaní s tými, na aké si spomínam zo svojich stredoškolských rokov. Keď to teraz, s odstupom času hodnotím, hodiny na letnej škole boli výnimočné nielen svojimi aktivitami, do ktorých nás naši lektori zapájali, ale aj tým, že lektori nimi u nás rozvíjali všetkých päť úrovní poznávacích procesov:

• vnímanie a zapamätanie si učebnej látky,
• pochopenie, porozumenie naučenému,
• aplikácia, použitie v praxi, uvažovaní, myslení,
• analýza,
• hodnotiace, kritické myslenie, vlastné stanoviská, riešenia,
• tvorivosť - tvorivé, divergentné spracovanie a použitie naučeného.

Uvediem na ukážku aspoň zopár zo spomínaných aktivít - v minútových intervaloch sme hľadali pozitíva a negatíva určitých udalostí, posudzovali a hodnotili sme vyjadrenia, stanoviská a práce našich spolužiakov, písali sme eseje, zabávali sme sa pri hľadaní pokladu, v rámci ktorého sme riešili kvantum úloh zadaných v anglickom jazyku, kládli sme veľa otázok, pracovali sme v tímoch, debatovali sme s našimi lektormi o bežných záležitostiach, nacvičovali sme divadelnú hru. Hodiny angličtiny boli úplne iné ako tie, na ktoré si pamätám z čias svojho stredoškolského štúdia (maturovala som v roku 1983), pri ktorých sa najviac bazírovalo na bezchybnom odmemorovaní slovíčok a fráz a na bezchybnej gramatike. Hodiny prebiehali väčšinou podľa schémy: prečítať článok, zreprodukovať ho, opísať do slovníka nové slovíčka, vypracovať zopár gramatických cvičení. Malá pozornosť sa venovala bežnej komunikácii...

Od skončenia letnej školy anglického jazyka som tuším nenapísala žiadnu esej. Spomienky na písanie mojej prvej eseje v anglickom jazyku mi nedávno oživil článok v denníku Pravda, číslo XIX/298, z 29. decembra 2009, s. 39 - 40. Študenti, ktorí mali možnosť vyskúšať si štúdium v zahraničí, najviac oceňovali to, že:

1. štúdium bolo zamerané na riešenie problémov namiesto memorovania poznatkov
2. neoddeliteľnou súčasťou väčšiny predmetov boli projekty
3. predmety sa kontinuálne hodnotili, čo sa týka náročnosti, obsahu...
4. učili sa pracovať s informáciami, prioritizovať, komunikovať a riešiť problémy a úlohy v tíme, kde boli ľudia z rôznych krajín (získavali soft skills namiesto konkrétnych informácií, ktoré je možné nájsť v knihách)
5. učili sa hlavne argumentovať, obhajovať svoje názory, to, čo v slovenských školách chýba
6. písali eseje, od študentov sa nevyžadovalo memorovanie, ale úvahy, v ktorých museli preukazovať, že skúšanej problematike rozumejú, že na ňu majú vlastný názor

Toto všetko ma primälo k tomu, aby som sa, tentokrát v jazyku slovenskom, pokúsila o napísanie eseje na tému: "Prečo je potrebné zavádzať digitálne technológie do výučby". Budem rada, ak mi na ňu pošlete svoje reakcie, ohlasy, komentáre... Ďakujem.