S láskou spomínam...

Života kniha zavrela sa,
písaná srdcom, krvou zo žíl.
Zápis v nej zlatým písmom hlása,
že vzácny človek čestne život dožil.
Nech jeho telo v rodnej hrude
v pokojnom spánku odpočíva.
V pamäti našej žiariť bude
pamiatka jeho stále živá.

V e-mailovej schránke som si našla smutnú správu, ktorá sa ma veľmi bolestne dotkla. V piatok, 6. novembra 2009 zomrel môj kolega a úžasný kamarát Ľudovít Sopčák, raditeľ Základnej školy s materskou školou v Divine pri Žiline, prezident Európskeho školského projektu Slovensko. Bol priekopníkom v zavádzaní a využívaní moderných informačno-komunikačných technológií (IKT) v edukačnom procese, hnacím motorom učiteľov. Výraznou mierou prispel k rozvoju projektového vyučovania na Slovensku. Učil s láskou, náročnosťou a vnútorným presvedčením. Obdivovala som jeho rozhľadenosť, jeho nazeranie na život z nadhľadu, jeho nezlomnú vitalitu, húževnatosť, plné nasadenie, zapálenosť, s akou organizoval semináre, workshopy a iné vzdelávacie podujatia pre širokú učiteľskú verejnosť. Vždy som sa tešila na jeho vystúpenia na konferenciách, pretože jeho fundované príspevky boli veľmi prínosné.

Mal na Slovensku najlepší prehľad o európskych školských projektoch a takisto najväčšie skúsenosti s ich realizáciou. Z jeho iniciatívy vzniklo na Slovensku občianske združenie Európsky školský projekt Slovensko (ESP SK), šíriace vedomosti, zručnosti a poznatky o IKT. Ľudovítovi vždy ležal na srdci rozvoj ľudských zdrojov v oblasti IKT. Stále veľmi ochotne poradil pri výbere vhodného teleprojektu, pri návrhu, riešení a hodnotení vlastného teleprojektu alebo pri nájdení seriózneho zahraničného projektového partnera.

Bol vzácnym človekom, na ktorého som sa rada obracala aj vo svojich ťažkých chvíľach. Ľudo ma vedel vždy podporiť, povzbudiť, posilniť na duchu. S jeho pomocou som ľahšie prekonávala rôzne úskalia a životné prekážky. Debaty s ním boli pre mňa vždy veľkým prínosom a obohatením. Budú mi nesmierne chýbať :-(

Ľudovítovi vďačím za to, že ma zasväcoval do krásnych tajov projektového vyučovania, že mi odporučil veľa kvalitných článkov a publikácií, zaoberajúcich sa problematikou projektového vyučovania. Zoznámil ma s vynikajúcimi učiteľmi u nás aj v zahraničí, s ktorými sme spolupracovali pri realizácii mnohých teleprojektov. Bol veľkým motivátorom, poskytoval obrovský zdroj inšpirácií, veľkým priehrštím rozdával radosť, optimizmus, dobrú náladu. Navždy si zachovám spomienky na spolu prežité chvíle s ním.

Česť jeho pamiatke!